Priestorová báza údajov z Informačného systému katastra nehnuteľností (ISKN) v au-tomatizovanom informačnom systéme geodézie a kartografie a katastra na Slovensku patrí medzi prejavy intelektuálnej a technickej kultúry v európskom rozmere. V priebehu dvoch storočí vznikajú mapové dokumenty, katastrálne informácie o krajine (území) a spoločnosti, ktoré majú trvalý význam v štátnej správe, v procese plánovania rozvoja, v investičnej výstavbe, v rozvoji energetiky, tvorby a ochrany životného prostredia, v poľ-nohospodárstve a inde. Katastrálne údaje plnili a plnia funkciu “informačnej” bázy o ob-jektoch krajiny. Dnes, keď rodiaci sa štátny informačný systém potrebuje ujednotenie klasifikácie objektov, vyhlásenie štandardov z hľadiska medzinárodných technických noriem a metodík, chceme v ďalšom prispieť návrhom na vylepšenie geoinformačnej štruktúry objektov vo väzbe ISKN a základnej bázy GIS (ZB GIS).

Začiatkom 90. rokov sa vytvorili súbory popisných informácií v jednotlivých okresoch a previedli sa na výpočtovú techniku. Na tejto regionálnej úrovni obsahuje súbor popis-ných údajov údaje o pozemkoch, stavbách, bytoch a nebytových priestoroch, právach k nehnuteľnostiam, účastníkoch právnych vzťahov. Vzhľadom na rozsah evidovaných údajov a frekvenciu zmien, ako aj nároky na obsah katastra nehnuteľností, na ochranu údajov a začleňovanie sa do geoinformačnej infraštruktúry SR a EU sa súčasný údajový model javí ako nepostačujúci. V súčasnosti sa pracuje na novom údajovom modeli zalo-ženom na relačných databázach. Jeho výhodou je okrem zvýšenia bezpečnosti a vý-konnosti systému, zníženie chybovosti, možnosť znižovať interval aktualizácie na “0”, variabilita výstupov a hlavne flexibilita obsahu systému s maximálnou mierou štan-dardizácie údajov. Nový údajový model má umožniť pružne reagovať na potreby a po-žiadavky používateľov tohto registra (IS). Už na úrovni konceptuálneho modelovania reality sa musia hľadať a definovať údaje, ktoré budú relevantné pre tento IS, zároveň však aj tie, ktoré budú zabezpečovať väzbu na iné IS. ISKN plní dôležitú úlohu v informačnom manažmente. Prepojenie registrov ŠIS závisí okrem iných podmienok od stavu štandardov, klasifikácií a číselníkov. Pokúsime sa analyzovať súčasný stav ISKN podľa obsahu, štruktúry, stavu číselníkov, štandardov a platnej legislatívy, podľa požiadaviek iných rezortov a nakoniec aj podľa požiadaviek Európskej únie.

_______________

Ing. Ľubica HUDECOVÁ, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Stromová 1, 837 86 Bratislava. E-mail:hudecova@ geodesy. gov.sk

Doc. Ing. Milan HÁJEK, PhD. Stavebná fakulta STU, Radlinského 11, 813 68 Bratislava.

E-mail: hajek@svf.stuba.sk

Analyzovať ISKN môžeme prostredníctvom klasifikácie údajových súborov a člene-nia číselníkov. Príloha č.1 k  Vyhláške ÚGKK SR č. 79/1996 Z. z. [9] (ďalej len “vyhláška”) definuje členenie druhov pozemkov a ich charakteristiky, tab. 1. V ISKN je takéto členenie vyjadrené triedami objektov podľa druhu pozemkov a podľa spôsobu využívania nehnuteľností. Konkrétna klasifikácia podľa druhov pozemkov je stanovená v Smerni-ciach na spravovanie KN. Triedy objektov sú v tab. 2. Porovnajme tieto dve členenia na-vzájom ako i s konkrétnymi zákonnými úpravami, resp. s požiadavkami EÚ. Štandardizáciou kódovania môžeme zabezpečiť splnenie používateľských potrieb a tým posilnenie postavenia KN v informačnom manažmente. Všimnime si niektoré problémové kombinácie:

1. Pre druhy pozemkov “orná pôda”, “chmeľnica”, “vinica”, “záhrada”, “ovocný sad” a “trvalý trávny porast” sú kombinácie kódov spôsobu využívania nevhodné, tab. 3. Spôsob využívania nehnuteľností je zatiaľ nepovinný údaj v ISKN a niektoré charakteristiky ani nie je možné k druhom pozemkov priradiť. Napr. pre vinice alebo chmeľnice je kód 12, 15, 16 neprípustný. Kódovanie by bolo vhodné zosúladiť s vy-hláškou. Argumentom na kódovanie podľa vyhlášky je napr. aj požiadavka MP SR rozlišovať v trvalých trávnych porastoch zvlášť “lúky” a zvlášť “pasienky”. Dôvodom je takéto rozčlenenie pôdy na prideľovanie štátnych dotácií poľnohospodárom.

2. Sledujeme druh pozemku “lesný pozemok”. Členenie pozemkov v ISKN podľa kódu využívania je v súlade s vyhláškou. Porovnaním s členením LPF podľa zákona NR SR 61/1977 Zb. o lesoch zistíme súlad, no nie je úplný, pozri tab. 4. Treba vyčleniť tri ďalšie kategórie a naopak kódy “25” a “26” prehodnotiť. Kód “26” je napr. odôvodnený len v prípadoch, kým stavba nie je evidovaná v súbore stavieb.

Tab. 3 Porovnanie členenia niektorých druhov pozemkov
 

Vyhláška ÚGKK SR č.79/1996. Z. z.		Triedy objektov v ISKN
orná pôda	pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny; pozemky dočasne zatrávnené alebo využívané na pestovanie viacročných krmovín; pareniská, skleníky, japany.	2 až 7 (2- orná pôda 3 - chmeľnica 4 - vinica 5 - záhrada 6 - ovocný sad 7 – trvalý tráv-ny porast)	10 11 12 13         14 15 16	Pozemky podmáčané, zaplavované Pozemky zavlažované Skleníky, pareniská a japany Škôlky ovocných alebo okrasných stromov, viničné škôlky alebo škôlky pre chmeľové sadivo, topoľové plantáže Pozemky v záhradkár- skych osadách Pozemky obmedzené vo využívaní Účelová intenzifikačná zeleň, vetrolamy
chmeľnice	pozemky vysadené chmeľom.
vinice	pozemky, na ktorých sa pestuje vinič.
záhrady	pozemky spravidla oplotené, na ktorých sa trvalo a prevažne pestuje zelenina, kvety a iné záhradné plodiny spravidla pre vlastnú spotrebu; pozemky do výmery 0,25 ha;
ovocné sady	pozemky vysadené ovocnými stromami nad 0,25 ha; pozemky na pestovanie zákrskov ovocných stromov nad 0,25 ha; pozemky na ktorých sa pestujú ovocné kríky nad 0,25 ha.
trvalé trávne porasty	pozemky trvalo porastené trávami, pri ktorých hlavný výťažok je tráva, aj keď sa náhodne spásajú; pozemky porastené trávami, ktoré sú určené na trvalé spásanie, aj keď sa náhodne kosia; pozemky využívané ako pastva, aj pastevné výbehy.

Tab. 4 Členenie lesného pôdneho fondu
 

Zákon o lesoch	Klasifikácia lesných pozemkov v ISKN
	kód	spôsob využívania nehnuteľnosti
pozemky porastené lesnými drevinami (pozemky na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť alebo s cieľom zriadiť lesné škôlky, či plantáže) - ochranné lesy, - lesy osobitného určenia, - hospodárske lesy.	20 21 22	Ochranný les  Lesy osobitného určenia  Lesné škôlky
pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu (prieseky, lesné cesty, plochy horných lesných skladov)	23	Pozemky nezalesnené slúžiace lesnému hos-podárstvu a na plnenie úloh (prieseky, lesné sklady, lesné komunikácie)
pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, s výnimkou zastavaných pozemkova ich príjazdových komunikácií	24	Pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie
pozemky, ktoré možno najhospodárnejšie využiť na zalesnenie
pozemky, ktoré sa majú zalesniť z rekreačných, estetických, zdravotných dôvodov
nezales. pozemky v lesoch, ktoré slúžia na plnenie funkcií lesov
	25 26	Pozemky obmedzené vo využívaní  Chata na lesnom pozemku

 

3. V triedach objektov ISKN nie je rozlíšené, či pozemok patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) a lesného pôdneho fondu (LPF) alebo do nepoľnohospodárskeho a nelesného pôdneho fondu. Rozhranie týchto kategórií je však z pohľadu napr. rezortu poľnohospodárstva významné. Riešením je jednoznačné zaradenie kódov využívania na každú kategóriu druhu pôdneho fondu (napr. kódy využívania 20, 21, 22, 23, ... až 29 by signalizovali zaradenie do LPF. Problémom je v tomto prípade postavenie kódu využíva-nia ako nepovinného údaju katastra nehnuteľností. Druhým riešením je zavedenie špecifického rozlíšenia – “kód príslušnosti”. Išlo by o povinný údaj katastra ku každej parcele ISKN, ktorý by príslušnosť ku kategórii pôdneho fondu jednoznačne definoval.

4. Sledujme klasifikáciu druhu pozemku “zastavané plochy a nádvoria”. V ISKN sú stav-by evidované dvoma spôsobmi. Časť z nich je v súbore stavieb a časť je evidovaná len v súbore parciel, pričom identifikovať ju možno cez kód druhu pozemku (zastavaná plocha a nádvoria) a príslušný kód spôsobu využívania nehnuteľnosti, tab. 2. Úplný kód na druh stavby vznikne spojením kódu všeobecnej charakteristiky spôsobu využívania nehnuteľ-nosti (10., 20., 30., ...) s jednomiestnou bližšou špecifikáciou stavby (..0, ..2, ..3, ....). Cieľom je postupne jednotlivé stavby zo zastavanej plochy vyšpecifikovať, teda priestorovo jednoznačne vymedziť a evidovať v súbore stavieb.

Porovnajme triedy objektov v ISKN, klasifikáciu stavieb v stavebnom zákone [8] a v Opatrení ŠÚ SR č. 128/2000. Klasifikácia stavieb, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb[10].Toto bolo vypracovaná na báze Európskeho štandardu CC (Clasification of Types of Construction) - Klasifikácia typov stavieb, ktorú vydal Eurostat v auguste 1997. Eurostat túto klasifikáciu vypracoval na základe medzinárodne platnej klasifikácie výrobkov CPC (Central Product Classification) – Ústrednej klasifikácie produkcie, ktorú vydala Organizácia spojených národov v roku 1991 a je zosúladená s jej odporúčaniami, ktoré sa týkajú štatistiky bytov a stavebníctva. Je určená na štatistické účely ako je napr. štatistika o stavebných činnostiach, sčítanie obyvateľov, domov a bytov, štatistika o cenách stavebných prác a štatistika národných účtov. Okrem toho sa klasifikácia používa na definovanie stavieb (stavebné povolenia, produkcia a ďalšie) počas životnosti stavby (zmeny vo využívaní stavby, transakcie, renovácie, demolácie). Je tiež klasifikačnou normou na zaobstarávanie a tendre na kontrakty verejných prác.

Aj Občiansky zákonník špecifikuje stavby. Sú bez členenia a kódovania s veľkou podrobnosťou (hrobky na cintorínoch, murované ploty, dopravné značky, reklamné stavby, a iné) a z väčšej časti nie sú predmetom evidovania v KN.

Podľa katastrálneho zákona [7] sú predmetom evidovania stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré: - sú označené súpisným číslom; - sú zoskupenými stavbami, ktoré neslúžia obytným účelom a súpisným číslom je označená len jedna z týchto stavieb; - nie sú označené súpisným číslom; - sú podzemnými stavbami; - sú nadzemnými stavbami. V pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v KN rozhoduje katastrálny odbor okresného úradu.

Porovnajme klasifikáciu podľa Opatrenia ŠÚ SR, stavebného zákona a KN. Z pohľadu zapájania sa do európskych štruktúr, napr. možnosť štatistických zisťovaní nad rámec štátu je správne klasifikáciu ISKN nadviazať na klasifikácii EÚ, teda na Opatrenie ŠÚ SR. Len v prípade Bytových budov navrhujeme členenie na Bytové domy a Rodinné domy, tak ako to uvádza stavebný zákon. Návrh je v tab. 5.

Ďalším nevyhnutným rozlíšením by bol kód pre:

- stavbu so súpisným číslom,

- stavbu bez súpisného čísla,

- rozostavanú stavbu (ak o to požiada vlastník),

5. Priama územná identifikácia prvkov

Medzi dátové štandardy ŠIS, ktoré obsahuje register územných informácií – ISKN patria:

Prvky určené na identifikáciu územia: orientačné číslo objektu, súpisné číslo objektu, ulica – názov, názov obce, názov okresu, názov štátu.

Prvky určené na opis nehnuteľnosti: druh spôsobu využívania nehnuteľnosti, druh pozemku, výmera parcely, parcelné číslo názov katastrálneho územia, kód katastrálneho územia.

Prvky určené na opis kvality územia: bonitovaná pôdno-ekologická jednotka.

Prvky určené na identifikáciu ekonomického subjektu: IČO.

Prvky určené na identifikáciu občana: rodné číslo.

Údaje o územných jednotkách v rezorte Úradu geodézie, kartografie a katastra SR obsahujú: identifikačné číslo a názov kraja, okresu, poradové a identifikačné číslo obce v rámci okresu, identifikačné číslo, názov a výmeru katastrálneho územia. Ich aktuali-záciu zabezpečujú katastrálne odbory okresných úradov, pričom všetky zmeny sú dohod-nutom režime odovzdané do centrálneho registra na Geodetický a kartografický ústav (GKÚ) v Bratislave. Novovzniknutým územným jednotkám prideľuje identifikačné čísla Štatistický úrad SR. Spätne sú číselníky štatistického úradu o územných jednotách aktualizované prostredníctvom krátkodobých štatistických zisťovaní vykonávaných prostredníctvom tlačív Org 5-99 a Org 6-99. Hranice územných jednotiek (ÚTJ a ZÚJ), ktorých príslušné úseky definujú aj správne hranice vyšších územných celkov, sú zobrazené a spravované v súbore GI KN. Len v časti je ich priebeh zabezpečený vo forme súboru pravouhlých súradníc, v ostatných prípadoch obrazom (kresbou) v analógovej katastrálnej mape. Priestorová identifikácia sa teda v súčasnosti realizuje len prostred-níctvom textového alebo číselného atribútu. Väzba na ostatné nadstavbové georegistre a výmenu týchto údajov je možná len bez priamej identifikácie, prostredníctvom sprostredkovanej územnej identifikácie pomocou kódu ÚTJ a kódu ZÚJ.

6. V súčasnosti prebieha nové digitálne definovanie hraníc ÚTJ, výsledkom ktorého budú digitálne pravouhlé súradnice hraníc ÚTJ v systéme JTSK. Bude možná priama priesto-rová identifikácia, prepojenie a komunikácia s nadstavbovými georegistrami, aktualizácia súborov nadväzujúcich priestorových jednotiek a aj prevod týchto digitálnych údajov do akejkoľvek analógovej formy. Pretože územná technická jednotka tvorí základnú priestorovú jednotku katastra nehnuteľností a zároveň priestorovú jednotku definujúcu vyššie územné celky, navrhujeme v prípade jej digitálneho určenia zaradiť ju medzi štandardy ŠIS. Návrh dátového štandardu “súradnice hraníc katastrálneho územia” je v tab. 6.

Významnou územnou jednotkou, ktorá je súčasťou ISKN je i hranica zastavaného územia obce. Jej význam je vo vymedzení špecifických zásad ochrany, využívania, ohodnocovania a zdaňovania územia. Je to územná jednotka vedená v ISKN, ale využívaná hlavne v nadväzných IS. Hranice zastavného územia obce prechádzajú vždy po hraniciach parciel. V prípade jej digitálneho určenia v rozsahu celého územia SR bude i túto priestorovú jednotku možno štandardizovať.

Podmienkou realizácie priamej územnej identifikácie prvkov je dodržať podmienku skladobnosti. Skladobnosť územných jednotiek do územia celej republiky teda znamená: ÚTJ je územne uzavreté územie; neexistujú jeho územné presahy resp. enklávy; jedno alebo viac ÚTJ tvorí ZÚJ; ZÚJ je územne uzavreté územie.

Na Slovensku existujú časti katastrálnych území, ktoré sú územne oddelené a zároveň spoločne evidované ako jedno katastrálne územie, tab. 7, obr. 1 (obrázok Radimov, Unín, Letničie, Petrova Ves v okrese Skalica) alebo enklávy k.ú., ktoré dokonca ležia na území inej obce.

Tab. 7 – katastrálne územia, ich časti, ak netvoria s územím obce súvislý celok
 

Poradové číslo	Názov okresu	Názov obce	Názov katastrálneho územia alebo jeho časti
Bratislavský kraj
1.	Malacky	Borinka	Borinka II.
2.		Plavecký Štvrtok	Plavecký Štvrtok II.
3.		Záhorie	Turecký vrch
4.	Senec	Malinovo	Malinovo II.
Trnavský kraj
5.	Dunajská Streda	Blatná na Ostrove	Blatná na Ostrove
6.		Kostolné	Moravské Kračany
7.		Zlaté Klasy	Maslovce
8.	Galanta	Čierny Brod	Čierny Brod II. Čierny Brod III.
9.
10.		Mostová	Mostová II.
11.	Skalica	Letničie	Letničie
12.		Petrova Ves	Petrova Ves
13.		Radimov	Radimov
14.		Unín	Unín
Trenčiansky kraj
15.	Považská Bystrica	Prečín	Zemianska Závada
Nitriansky kraj
16.	Komárno	Kolárovo	Kolárovo
17.	Levice	Levice	Horša
18.		Kalná nad Hronom	Mochovce
19.	Nitra	Nitra	Dolné Štitáre
20.	Nové Zámky	Dubník	Dubník
21.		Salka	Salka II.
Žilinský kraj
22.	Bytča	Bytča	Mikšová
23.	Čadca	Olešná	Olešná II.
24.	Liptovský Mikuláš	Liptovská Sielnica	Liptovská Sielnica
25.		Liptovský Mikuláš	Okoličné
26.		Uhorská Ves	Vislavce
27.	Námestovo	Hruštín	Vaňovka
28.		Námestovo	Námestovské Pilsko
29.	Tvrdošín	Tvrdošín	Oravice
30.		Vitanová	Vitanová
31.	Žilina	Dolný Hričov	Peklina
32.		Rajec	Rajec
33.		Žilina	Zástranie
Banskobystrický kraj
34.	Lučenec	Veľké Dravce	Veľké Dravce (časť k. ú. sanachádza v okrese Poltár)
35.	Rimavská Sobota	Gortva	Bizovo Čenice
36.
37.		Kesovce	Dimitrij
38.	Zvolen	Sliač	Sampor
39.		Zvolen	Lukové Zolná
40.
Prešovský kraj
41.	Prešov	Štefanovce	Štefanovce
42.	Sabinov	Sabinov	Sabinov
43.	Svidník	Giraltovce	Giraltovce
Košický kraj
44.	Košice - okolie	Sokoľany	Sokoľany
45.	Spišská Nová Ves	Teplička	Šafárka
46.	Trebišov	Malý Horeš	Malý Horeš

Skladobnosť jednotiek územnej identifikácie je predpokladom vzájomnej prepojiteľ-nosti a komunikácie s ostatnými informačnými systémami, identifikácie rôznych druhov údajov a agregácie údajov do vyšších územných celkov.

Východiskom na zabezpečenie skladobnosti je prísna úprava legislatívy, resp. jej doplnenie, aby sa nepripúšťala možnosť vzniku nových enkláv a riešila sa ich súčasná prítomnosť. Pri presahoch a diferenciách medzi hranicami katastrálnych území pri tzv. enklávach katastrálnych území je možné vytvoriť samostatné katastrálne územie, resp. enklávu zlúčiť s existujúcim katastrálnym územím. Pri požiadavkách na nové odčlenenie časti obce, alebo vyrovnanie územných zmien, musia všetky schvaľovacie orgány, vrátane Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dosiahnuť, aby súčasťou žiadosti bola aj platná dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov s mapovou prílohou návrhu zmeny priebehu obecných a katastrálnych hraníc, čím by sa predišlo novým prípadom porušenia zásady územnej celistvosti.

Realizácia metódy priamej územnej identifikácie môže byť znemožnená napr. aj nerešpektovaním základnej technickej jednotky – katastrálneho územia pri spravovaní katastrálneho operátu. V  súčasnosti sledujeme “prítomnosť” novej územnej jednotky “časť obce”, pričom absentuje jej definícia. Obce vytvárajú nové časti, ale nerieši sa súčasne vznik resp. zánik katastrálnych území. Neexistuje ani priestorové vymedzenie časti obce, a teda nie je možné identifikovať ani jeho hranice. Časť obce sa viaže k zastavanému územiu obce, slúži ako evidenčná jednotka na označenie budov, pričom väzba na katastrálne územie nie je stanovená. Návrh dátového štandardu ŠIS podľa [4] pre prvok “Číslo súpisné (objektu)” ukazuje, že jednoznačné číslo domu sa prideľuje v rámci obce alebo časti obce. Ak je skupina stavieb označená jediným radom súpisných čísiel v časti obce, tieto stavby nie sú podľa tohto súpisného čísla priestorovo jednoznačne identifikovateľné, pretože rovnaké súpisné čísla v rôznych častiach obce môžu existovať v rámci jedného katastrálneho územia. Teda v ŠIS nie je zabezpečená identifikácia konkrétnej stavby prostredníctvom prvkov určených na identifikáciu územia (súpisné číslo stavby) a prvkov určených na opis nehnuteľnosti (katastrálne územie).

Napr. Prievidza má 5 častí obcí (Staré Mesto, Píly, Necpaly, Kopanice, Štvrte) ale iba 4 kat. územia (Hradce, Malá Lehôtka, Prievidza, Veľká Lehôtka). Zlaté Moravce, majú 4 časti obcí (Chyzerovce, Prílepy, Zlaté Moravce, Žitavany) a 5 k.ú. (Prílepy, Hoňovce, Kňažice, Opatovce nad Žitavou, Zlaté Moravce).

Zavádzať územnú jednotku “časť obce” do katastra nehnuteľností nemá opodstat-nenosť. Stačí vyriešiť prideľovanie súpisných čísiel stavbám napr. predradením dohovo-reného rozlišovacieho znaku pre každú časť obce.

Pri pohľade do minulosti zistíme podobnosť tejto myšlienky s kódovacím systémom ISU z roku 1978. Vtedy Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a Fe-derálny štatistický úrad vydali Pokyny na jednotné kódovanie funkčných prvkov územia, ktoré boli záväzné pre orgány a organizácie územného plánovania pri získaní a spraco-aní informácií o území.

Aj dnes je našim cieľom, v zmysle záverov konferencie Štátny informačný systém a Armáda SR, nájsť cestu k vybudovaniu jednotného Registra územných jednotiek. Cesta vedie cez definovanie potrieb potenciálnych používateľov tohto registra, teda cez analýzu všetkých súčasných rezortných informačných systémov. Ako príklad nám poslúži Koncepcia informačného systému o území (ISÚ), ktorý tvorí topologický základ pre Informačný systém životného prostredia (IS ŽP). ISÚ je medzirezortný IS, ktorého tvorcom, prevádzkovateľom, ako časti ŠIS, je Ministerstvo životného prostredia SR a spolu-pracujúce sú ústredné orgány štátnej správy – ÚGKK SR, MP SR, MDS SR, ŠÚ SR, obr. 2.

Na obr. 2 sú kategórie prvkov územia s väzbou na konkrétny orgán štátnej správy. Pre každú kategóriu sa predpokladá definovať takú klasifikácia tried údajov, aby sa docielili funkčné informačné toky. Ak si bližšie všimneme napr. kategóriu “lesy”, bude zaujímavé sledovať klasifikáciu tried a ich harmonizáciu v Informačnom systéme lesného hospodárstva a poľovníctva, v lesníckom informačnom a komunikačnom systéme EFICS v EÚ [5], v ISÚ, v ISKN, ale tiež vo všetkých IS, ktoré tento prvok obsahujú. Ako ďalej?
 
 
 
 
 
 
 
 

MŽP SR ŠÚ SR*	využitie územia ................................	socioekonomické javy             prírodná krajina
	osídlenie ...........................................
	územné plány ...................................
MDP SR MH SR	dopravná a technická infraštruktúra .
MP SR	voda, rieky, jazerá, nádrže ................
	lesy, vinohrady, trávnaté plochy ......
	pôda .................................................
MŽP SR	klimatológia .....................................
	geológia ...........................................
	DPZ .................................................
ÚGKK SR	kataster ............................................
	základné mapové dielo ....................

Postupnosť krokov na kategorizáciu objektov v RÚI:

• vymedziť okruh užívateľov, ktorí budú v rámci ŠIS využívať geografickú podporu,
• z okruhu užívateľov stanoviť zodpovedných pre formulovanie požiadaviek na kategorizáciu prvkov územia,
• na základe prieskumu užívateľských potrieb definovať a legislatívne upraviť “univerzálnu geografickú platformu” - deliacu čiaru medzi obsahom RÚI a nadstavbovými georegistrami,
• stanoviť kvalitatívne a kvantitatívne parametre tej časti údajov, ktoré budú zahrnuté do RÚI,
• vyhlásiť štandardy v oblasti výmeny dát a spôsobu komunikácie medzi RÚI a ostatnými registrami,
• zladiť financovanie zberu, aktualizácie a poskytovania údajov.

Univerzálnu geografickú platformu možno získať analýzou potrieb všetkých po užívateľov RÚI a vykonaním tematického rozlíšenia prvkov územia pre všetky rezorty.

Rezort geodézie, kartografie a katastra Kategórie prvkov Rezort ...

ZB GIS IS KN

T¹₁

I¹₁

I²₁

T³₁

I¹₂

T¹₂

I³₁

T²₁

T¹₃

I¹₃

Kódovací systém objektov, kategórií tried, kategórií atribútov transformuje priestorovo rozdelené fyzikálne veličiny na hodnoty tvoriace geoinformačné parametrické pole vyjadrujúce funkcie vytvorenia modelu krajiny. Kritéria spracovania geomodelu sa upresňujú v dialógovom režime profesií, pôsobí na zber, spravovanie a používanie geoúdajov v informačných technológiách. Identifikácia a popis aktivít v krajine umožňuje dopĺňať geoštandardy a využívať ISKN a ZB GIS na Slovensku

Príspevok je aj časťou výsledkov riešenia grantového výskumného projektu VEGA č.1/6300/1999 “Modelovanie v procese projektovania pozemkových úprav”.

Information system of real estates register (IS KN) was based in ninetieth years of last century. Real estate register consists of descriptive information and geodetic information. Complex of descriptive information include data about parcels, buildings, flats also data about rights to real estates and data about participants in legal relationships. Complex of geodetic information will be formed in vector configuration. Digital co-ordinates (position data) of boundaries of cadastral territories are formed step by step from analog maps. IS KN plays important role in information management. In report we analyze classification of data files according to content, structure, status of code lists, standards, valid legislation and also according to needs of departments and EU.

Doc. Ing. Jozef ČIŽMÁR, PhD.,Stavebná fakulta STU Bratislava

Ing. Bohdan VAVRINEC, Slovenská agentúra životného prostredia

Pobočka Bratislava

Abstract: Katastrálne údaje, ich funkcie v Informačnom systéme katastra a v Štátnom informačnom systéme, klasifikácia súčasných údajových súborov. Vylepšenie geoinformačnej štruktúry objektov štandardizáciou ich kódovania. Návrhy na zdokonaľovanie ISKN pre štatistiku, poľnohospodárstvo, životné prostredie, ZB GIS.

Keywords: Kataster, klasifikácia pozemkov, priestorové objekty, priestorové jednotky, kódovanie objektov a atribútov.